Formy pomoci

Pomocou rozumiem nástroje, akými „úrady” môžu prispieť ľuďom, ktorí sú v núdzi. V tejto chvíli poďme nerozlišovať, čo má a môže robiť sociálna poisťovňa, kedy pomôže úrad práce, mestský úrad, alebo iné štátne či neštátne inštitúcie. Pozrime sa na to tak, že ľudia, ktorí sú v problémoch, majú rôzne nároky na pomoc, či rôzne formy podpory – nielen priamo finančnej. Ich konkrétne varianty si preberieme v samostatných článkoch. Začnime tým, čo je to vlastne:

Nepriaznivá sociálna situácia

Sociálna pomoc, alebo podpora sa poskytuje v situáciách, keď človek má, lapidárne povedané, naozaj vážny problém. To znamená, že ide o stav ohrozenia osoby, alebo jej sociálnej situácie napríklad

  • neschopnosť samostatne riešiť svoje problémy,
  • neschopnosť začleniť sa do spoločnosti.

Takýto stav môže vznikať z rôznych príčin, najčastejšou z nich je

  • zlý celkový zdravotný stav,
  • zlý psychický stav,
  • staroba,
  • stavy po úrazoch a podobne.

Pokiaľ je problémom zdravotný stav, o veci rozhoduje lekár. Zvyčajne ide o také ochorenia, ktoré majú predpokladanú dobu trvania najmenej jeden rok a predpoklad, že budú dlhodobejšie. Zároveň tieto zdravotné ťažkosti musia obmedzovať spôsobilosť človeka, aby sa o seba dokázal postarať. Či už z dôvodov fyzického, alebo psychického hendikepu. Pokiaľ človek je v takejto situácii, môže mu pomáhať blízky rodinný príslušník. Ten potom má úlohu ako opatrovateľ.

Opatrovateľ potom má nárok na príspevok na opatrovanie. Predsa len, často to znamená, že počas opatery človek nemôže zároveň pracovať, takže finančná pomoc môže byť prospešná. V praxi však býva nedostatočná. To je už ale iná téma… O finančnom príspevku rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa trvalého bydliska občana. Okrem toho  môže postihnutý získať sociálnu pomoc aj vo forme opatrovateľskej služby.

Táto služba je však platená. Môže mať rôzne formy a podrobnejšie si ju preberieme v jednotlivých článkoch. Aj tu platí, že ak postihnutý bude odkázaný na pomoc iných, väčšinou si to nebude môcť dovoliť v plnom rozsahu. Kedy má človek nárok na sociálnu pomoc, o tom rozhoduje posudková komisia. Posudzujú sa lekárske a sociálne súvislosti. Určí sa, v akom rozsahu je postihnutý človek znevýhodnený a určí sa takzvaný stupeň odkázanosti.

Podľa neho sa potom určí, koľko hodín pomoci daný človek potrebuje. Vo vážnejších prípadoch potom už vzniká aj nárok na opatrovníctvo. Niekedy sociálna pomoc môže znamenať, že postihnutý môže parkovať na parkovisku pre hendikepovaných, alebo môže mať nárok na prevoz taxíkmi a podobne. Obecný úrad môže pomôcť zabezpečiť prevoz starého človeka, aby si nakúpil alebo niečo vybavil na úrade. Je to služba, ktorá môže veľmi pomôcť.

Prvý problém: chaos

Tým, že sociálna pomoc sa poskytuje rôznymi inštitúciami, vzniká chaos. Aj legislatíva sa veľmi často mení, a preto sa často stane, že nikto nič nevie. Spýtate sa úradníka, aké máte možnosti, ale ten vám neporadí. Často preto, že nemusí vedieť, aká je súčasná situácia. Tak sa môže stať, že by ste síce mali na niečo nárok, ale neviete o tom. Ak nezažiadate, nedostanete.

Druhý problém: byrokracia

Ďalším problémom je styk s úradmi ako taký. Princíp úradu predpokladá bežca, ktorý je ochotný chodiť od dverí k dverám, vypĺňať žiadosti, dotazníky, získavať potvrdenia a postávať v radoch. To však často samotný postihnutý nedokáže. Môže to suplovať niekto z rodiny, ale ani to nie je riešenie. Väčšinou by to znamenalo celé hodiny namiesto práce tráviť stykom s úradníkmi. To človek absolvuje raz a potom už nechce. Ak ide o opatrovateľa, ktorý sa stará o svoju ťažko chorú manželku alebo rodičov, často on sám nemôže na dlhé hodiny zmiznúť pendlovať po úradoch.

Tretí problém: zneužívatelia

Tieto umelé bariéry v poskytovaní sociálnej pomoci sú často motivované aj tým, aby odstrašili tých, ktorí by radi systém zneužili. Je jasné, že ak sa niekde rozdávajú peniaze alebo výhody, objavia sa takí, ktorí by sa radi prisali na systém. Nepríjemné je to, že skutočne odkázaní na pomoc musia často absurdne „dokázať”, že sú na tom naozaj zle. Pozrime sa teraz, kto všetko sa môže podieľať na sociálnej pomoci.

Na koho sa môžete obrátiť ak potrebujete pomoc.

  • Štát. Poskytuje sociálnu pomoc prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení.
  • Obce, alebo mestské úrady a nimi zriaďované sociálne inštitúcie.
  • Sociálna poisťovňa.
  • Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
  • Charitatívne inštitúcie.
  • Občianske združenia.
  • Nadácie.
  • Cirkvi.

Zoznam je utešený. No v praxi sa nedá počítať s tým, že by ste si významnejšie dokázali pomôcť. Znie to kruto, ale aj v tejto oblasti treba vedieť „chodiť”.

  • Ak sa vyznáte, alebo máte dobrého poradcu, získate viac pomoci.
  • Keď sa nevyznáte, alebo nemáte čas sliediť po úradoch a v zákonoch, získate menej pomoci.

Ostáva len konštatovať, že situácia by mohla byť aj prehľadnejšia. Ideálne by bolo, keby človek, ktorý potrebuje pomoc proste niekde oznámil svoju situáciu a niektorý úrad by mal na starosti zariadiť všetko potrebné. To by sa dalo označiť za optimálny prístup. Žiaľ, takto to zatiaľ nefunguje. Snáď raz…

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: