Časté druhy postihnutia

V tejto sekcii si postupne preberieme časté druhy postihnutia. Stručne si teraz popíšeme rôzne ťažkosti, pre ktoré sú ľudia následne odkázaní na opateru.

Druhy postihnutia sa dajú rozdeliť na tieto skupiny:

  • Telesné
  • Zdravotné
  • Mentálne

Teraz sa pozrieme na detaily každého z nich. Za samozrejmý si dovolím predpokladať fakt, že u mnohých ľudí môže ísť o kombináciu niekoľkých druhov postihnutia. Napríklad starší človek môže už trpieť demenciou a zároveň byť vinou stavu po úraze aj imobilný. A podobne.

Telesné postihnutie

Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické (a teda zdravotné) poškodenie. Dôležité je, že sa to prejaví ako obmedzená hybnosť, alebo úplná imobilita.

Telesne postihnutý môže teda človek byť nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna) ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy). Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.

Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne.

  • Vrodené. Môže ísť o geneticky zdedené poškodenie, alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov, či radiácie.
  • Získané. Vzniká niekedy u detí počas pôrodu, alebo ako dôsledok ochorenia ako encefalitída, či meningitída.

Najčastejšie telesné postihnutia detí sú:

  • Mozgová obrna.
  • Úrazové ochorenia mozgu a miechy.
  • Amputácie.
  • Myopatia (postupne sa zhoršujúca svalová činnosť).
  • Poruchy zakrivenia chrbtice.
  • Vrodené poruchy vývinu.

V mnohých prípadoch sa telesné postihy objavujú už v detstve. Najčastejšie si vyžiadajú aj pomoc opatrovateľa. Ako pribúda vek, pribúda aj rôznych ďalších druhov postihnutí, ktoré sa objavujú v priebehu života.

  • Prepuknutia rôznych progresívnych ochorení.
  • Stavy po úrazoch, nehodách vedúce k imobilite.

Zdravotné postihnutie

Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Z toho dôvodu sa pri opatrovaní stretnete z niektorými len zriedkakedy (napríklad s hluchotou) a z inými často (slepota).

Aj tu budem formálne nepresný – mentálne a psychické problémy vyčleňujem ako osobitný bod. Sú totiž značne odlišné z pohľadu ošetrovateľa.

Medzi časté zdravotné postihy patrí:

  • Zrakové postihnutie. Zrak je základnou potrebou. Ak je narušený, alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov. Sú rôzne stupne poškodenia zraku: Miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci. Horšia je slabozrakosť a najhorším stavom je slepota.
  • Sluchové postihnutie. V závislosti na stupni poruchy môže ísť o nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu. Nepočujúci sa málokedy kvôli svojmu hendikepu dostane do situácie, kedy potrebuje opatrovanie.
  • Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania.
  • Chronické ochorenia. Väčšinou ide o nevyliečiteľné choroby, alebo o choroby, ktoré sa liečia mimoriadne dlho. V rôznom stupnni potom môžu strpčovať a komplikovať život postihnutého. Mnohé dlhodobé ochorenia nevyžadujú žiadnu starostlivosť opatrovateľa. Napríklad astma, celiakia, či cukrovka. Iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu. Od istej chvíle sa potom môžu začať prekrývať s telesným postihom, napríklad skleróza multiplex, alebo mnohé onkologické ochorenia.
  • Kombinované postihnutia. Niekedy sa kombinuje viacero problémov naraz.

Nakoniec spomeňme:

Mentálne postihnutie

Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich dávam do samostatnej kategórie. Často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa. Môžeme ich rozdeliť do dvoch podkategórií.

  • Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností. Spravidla ide o trvalú poruchu. Sem patria rôzne druhy demencie, alebo mentálnej retardácie. Intelekt je v týchto prípadoch veľmi znížený, ale citová zložka, prežívanie a reakcie môžu byť prakticky normálne. Porušenie mentálnych funkcií zhoršuje komunikáciu s okolím a v horších prípadoch môže byť postihnutý neschopným zvládať aj základnú samoobslužnú činnosť. Potom je plne odkázaný na pomoc opatrovateľa, často 24 hodinovú. Neraz je vážne riziko, že opartrovateľovi utečie a nechtiac ohrozí seba alebo iných.
  • Psychické problémy. O tomto stave hovoríme vtedy, keď mentálne funkcie môžu byť síce blízko normy, ale človek trpí niektorou nevyliečiteľnou psychickou chorobou. Intelektuálne funkcie teda sú zachované, poškodená však je zložka citov, prežívania, či správania. Sem sa dajú zaradiť rôzne psychické stavy ako schizofrénia, depresia, či rôzne psychopatie. Niektoré stavy môžu byť aj nebezpečné. Môže hroziť riziko sebevraždy, alebo ohrozenia druhých. Vážnejšie stavy zvyčajne nemôžu zostať v domácej opatere.

Človek s mentálnym postihnutím má k dispozícií viacero možností, ktoré môže využiť pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti, vzdelávacieho procesu, zamestnania. Jednou z nich je osobná asistencia, prostredníctvom ktorej sa zvyšuje kvalita života ľudí so zdravotným postihnutím tým, že v dospelosti môžu viesť relatívne samostatný život.

Staroba

Je jasné, že to v pravom slova zmysle nie je postihnutie, ale normálny vývoj. Niekto v starobe je celkom zdravý, iný potrebuje opateru. Pre jednoduchosť a zrozumiteľnosť však používam pre označenie tých, ktorí potrebujú pomoc ako „postihnutých“.

Staroba sama o sebe nemusí byť vôbec dôvod na to, že niekto bude postihnutý, alebo že by potreboval opatrovateľa. Aj túto „kategóriu“ som sem zaradil skôr pre prehľad a zrozumiteľnosť. Je jasné, že mnoho starých ľudí aj vo vysokom veku pracuje, alebo dokonca sami slúžia ako opatrovatelia vnúčat.

Žiaľ, s pribúdajúcim vekom často ubúda síl. Preto niektorí starí ľudia postupne slabnú, neraz sa pridružia rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody a podobne.

Keďže tento web píšem prevažne pre ľudí, ktorí sa dostali ku opatrovaniu tak trocha nechtiac, práve toto je častý stav. Rodičia postupne starnú a v jednej chvíli sa ukáže, že začínajú potrebovať pomoc. Neskôr často aj opateru. V tomto bode sa ľudia dosť líšia.

  • Niektorí chcú svojich rodičov za každú cenu mať pri sebe, doma. Je to ušľachtilé. Ak to je možné, je to asi aj najlepší možný stav. Starší človek bude vždy spokojnejší v domácom prostredí, než v neosobnom zariadení pre seniorov. Žiaľ, v praxi to potom znamená, že na niekoľko mesiacov či rokov sa domáci opatrovateľ musí vzdať svojho života.
  • Iní zas nie sú ochotní, alebo schopní prevziať úlohu opatrovateľa. Nemusí vždy ísť len o neochotu, či vlastné pohodlie. Niekto má prácu, ktorá neumožňuje, aby ju prerušil a staral sa o rodinného príslušníka. S opatrovaním sú spojené aj mnohé problémy – napríklad ak musíte druhého polohovať, či podopierať, je potrebné byť fit. Človek s porušenou chrbticou v ktorejkoľvek časti by riskoval, že ak poslúži ako opora, poškodí si nielen chrbticu, ale hrozí aj pád seniora s vážnymi následkami.

Aj preto som vysoký vek zaradil ako možnú formu častých druhov postihnutia. Je ťažké menovať najčastejšie druhy postihnutia starých ľudí, je to individuálne. Na opateru však bude potrebné asi myslieť v týchto stavoch:

  • Onkologické ochorenia. Žiaľ, častým javom je progresívne zhoršovanie sa celkového stavu pacienta. Ten od istej chvíle už je iba v paliatívnej terapii a v terminálnych štádiách je často imobilný pre slabosť a atrofiu svalov. Ak je pacient na chemoterapii alebo rádioterapii, môže nasledovať obdobie, kedy bude vyžadovať asistenciu.
  • Stavy po cievnych príhodách, či trombózach. Niektoré mozgové, či srdcové príhody nemusia končiť vždy letálne. Môže však nastať porucha niektorej časti mozgových funkcií. To sa môže prejaviť napríklad na zhoršenej reči, alebo často aj ochrnutím. Tu býva častým následkom úplná odkázanosť na opatrovateľa.
  • Stavy po úrazoch. U staršieho človeka najmä v mestách býva dnes časté, že sa roky nevenoval žiadnej pohybovej aktivite. Zvyčajne je to sprevádzané aj nevhodnou stravou. Kosti sa tak stávajú krehké, neurosvalová koordinácia je zlá. Aj nevinný pád potom taký človek nevybalansuje a padá veľmi tvrdo. Žiaľ, oslabujú sa často práve kosti v strede tela a tak zlomeniny bývajú práve v bedrovej oblasti. Nasleduje pobyt v nemocnici, ktorý starého človeka ešte viac oslabí formou ďalšej atrofie svalov. Často sa stane, že pacient zostane navždy upútaný na lôžko a vyžaduje trvalú opateru.
  • Rôzne druhy demencií. Asi najčastejším, najznámejším a veľmi obávaným slovom je alzheimer. Toto ochorenie začína veľmi plazivo. Neskôr už upúta pozornosť občasný výpadok pamäti. Potom je obdobie, kedy pacient vyžaduje kontrolu od opatrovateľa, pretože začína robiť nepredvídané veci. Stav je progresívny a môže aj na niekoľko rokov zablokovať jedného, či viacerých členov rodiny, ktorí sa musia starať o opatrovanie. Patrí to k najnevďačnejším prácam opatrovateľa, pretože, napríklad, váš rodič si vás už nepamätá. Nevie kto ste.

Toto bol prehľad niektorých telesných, zdravotných a duševných postihnutí.

Kombinované zdravotné aj telesné znevýhodnenie nie je ojedinelé. Žiaľ, napríklad, deti s DMO trpia okrem výrazných telesných problémov aj mentálnou nedostatočnosťou. Ľudia s Downovým syndrómom v nás vyvolávajú pocit, že sú len mentálne znevýhodnení. Pravdou je, že trpia vážnymi telesnými poruchami. Mnohí podstúpili operácie srdca, už v mladom veku majú silnú osteoporózu. Väčšina z nich má nadváhu, čo vyvoláva ďalšie problémy. Následkom zlého zdravotného stavu  sa spravidla dožívajú, oproti bežnej populácii, nízkeho veku.

Komentáre k článku: Časté druhy postihnutia

  1. Soňa 23. februára 2016

    Pekný podvečer,
    potrebovala by som vedieť,podľa čoho sa určujú stupne postihnutia v Nemecku a kto o tom rozhoduje.Moja pacientka sa sama iba naje a vykoná potrebu na WC,má okrem iných Dg.aj inkontinenciu,sama si ani nohy na posteli neposunie,všetko robím ja a ona má st.opatrov.č.1.Nie je to správne.Som zdravotná sestra z Prešova.

    Ďakujem za odpoveď.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: