Zomieranie, smrť

Nikdy nebudete pripravený na smrť svojho blízkeho. Aj keď ste presvedčený, že smrťou sa skončí jeho bolesť, utrpenie vždy si budete priať, aby sa stal zázrak a zostal s vami čo najdlhšie.

V minulosti zomierali ľudia doma. Trpeli bolesťami, zomreli od vysilenia organizmu, od hladu a smädu. Na druhej strane neboli v posledných okamihoch svojho života sami, boli v kruhu svojich najbližších. Tých tiež podporovali a pomáhali im susedia.

Aj keď svojmu príbuznému poskytujete čo najlepšiu starostlivosť, nastane čas, keď mu bez odbornej pomoci a zdravotníckych prístrojov doma nepomôžete. Ak trpí neznesiteľnými bolesťami, nedokáže prijímať potravu a nápoje, zlyhávajú mu dôležité orgány (pečeň, obličky, pľúca), je nutná hospitalizácia.

V nemocnici na bežných oddeleniach dokážu zmierniť jeho fyzickú bolesť, prístroje zastúpia dýchanie a funkciu ostatných orgánov. Výživné látky potrebné k životu podávajú infúziou. Nemajú však čas starať sa o psychickú pohodu vášho príbuzného. Vaša prítomnosť je obmedzená návštevnými hodinami. Je medzi cudzími ľuďmi, ak je pri vedomí, zomrie osamelý.

Nevyliečiteľne chorý človek sa s blížiacim koncom jeho života zmieruje ešte ťažšie. Po stanovení diagnózy, o ktorej je známe, že ju lekárska veda nedokáže vyliečiť, odmieta váš rodič spolu s vami prijať túto skutočnosť. Je normálne, že vyhľadáte iných lekárov. Dúfate, že skutočnosť bude iná a nové nálezy nepotvrdia stanovenú diagnózu.

Keď váš blízky príbuzný zistí, že nešlo o omyl, je nahnevaný prečo práve jeho taká choroba postihla. Nečudujte sa, že je mrzutý, stále nespokojný s prácou personálu. Aj voči vám je kritický a konfliktný. Strieda sa v ňom pocit nádeje, že všetko dobre dopadne, s beznádejou, zisťuje čo všetko chcel ešte stihnúť a zrejme nestihne. Je veľmi smutný, keď mu začnú ubúdať fyzické sily. Nevie čo ho čaká a aký zmysel má žiť. Najradšej by bol, keby sa všetko skončilo. V tejto fáze vzniká riziko, že sa pokúsi o samovraždu.

Pre vás je veľmi ťažké, ak sa váš milovaný človek zmieri s myšlienkou že zomrie. Pre neho je ale dôležité, že prestane trpieť citovou bolesťou. Nachádza novú nádej, že to čo prežíva má svoj zmysel, pretože aj po fyzickej smrti bude existovať niečo, aj keď to nevie pomenovať. U veriacich je to boh.

V dnešnej dobe existujú zariadenia, ktoré pomáhajú nevyliečiteľne chorému človeku a vám, najbližším príbuzným uľahčiť toto náročné obdobie.

Nechať ľudí umrieť osamote, alebo v spoločnosti blízkych?

Na túto otázku vám nedá nikto presnú odpoveď. V literatúre sa stretnete s názorom, že asi 60% ľudí chce byť v tých chvíľach radšej samo. Prax opatrovateľov zas hovorí o tom, že ľudia by aj v čase odchodu chceli mať svojich blízkych pri sebe.

Štatistiky nikdy nebudú presné. Ak umiera niekto z vašich blízkych, je dobré hovoriť s ním a odhadnúť, žo počas zomierania chce aby ste boli blízko, alebo radšej ďalej. Myslite však aj na to, že, napríklad, rodič vám môže klamať, aby vás chránil pred zlým zážitkom a zároveň môže chcieť, aby ste boli pri ňom. Potom je veľmi ťažké rozhodnúť sa, čo je lepšie.

Aj rôzne štatistiky o tom, či ľudia chcú svoje umieranie podstúpiť sami, alebo medzi blízkymi môžu byť značne skreslené.

  • V zariadení s inými pacientmi často nechcú okolo seba cudzích. Potom aj odpoveď na otázku, či chcú umierať sami, alebo nie môže byť ovplyvnená túžbou zbaviť sa spolupacientov. No možno by uvítali niekoho z rodiny, ale to sa niekedy nedá. Potom je odpoveď podniemená tým, že chcú radšej samotu ako dve vzdychajúce starenky okolo seba.
  • Už som spomenul, že matka môže chcieť, aby v poslednej chvíli mohla byť so svojou dcérou. No zároveň si uvedomuje, že taký zážitok by pre dcéru bol smutný a môže ju chcieť chrániť. Odpoveď “chcem zomierať sama” potom nie je presná. Ohľaduplná matka môže takto vnímať situáciu a je veľmi neľahké rozhodnúť sa.
  • Niekedy umierajúci veľmi jasne povie, čo by si prial. V takej chvíli je všetko jasné a ak to je možné, treba mu vyhovieť. V hospicoch a nemocničných zariadeniach sa zvyčajne dá zariadiť aj prenocovanie príbuzných pri lôžku. Najmä pri paliatívnej opatere a tlmení bolesti silnejšími liekmi prichádza zástava dýchania často neskôr večer, či v noci.
  • Inokedy nie je jasné, čo by umierajúci presne chcel. Ak je na veľmi silných liekoch proti bolesti nie je jasné čo a či vníma. Všeobecne sa správame tak, ako keby vnímal.

Umieranie je proces, ktorý sa v poslednom čase značne vytratil z nášho slovníka. V minulosti to bola bežná súčasť života. Dnes veľké percento úmrtí prebieha mimo domáce prostredie a ľudia sa s tým nestretnú. V médiách sa venuje veľa priestoru zdravým a zábavným ľuďom. Prípadne vraždám a nehodám, to však nie je umieranie, ale už smrť. Preto je táto téma relatívne tabuizovaná. Nevieme, ako sa v takej situácii správať.

Komentáre k článku: Zomieranie, smrť

  1. maria 20. novembra 2014

    smrt je vyslobodenie z trapenia a umierajuci alebo nevyliecitelne chory potrebuje mat blizkych pri sebe je kludnejsi len ked vie ze je tu aj ked nie je stale u choreho som v takej a velmi som sama a zufala z mojho stavu

  2. olga 21. mája 2016

    teraz tuto situaciu prezivam aj ja moja mama je onkologicka pacientka a pomaly nam odchadza bola nekolko krat v nemocnici lenza ona ma velmi prosila aby som ju zobrala domov tak je doma ale pravdu poviem bojim sa a velmi co bude ako bude odchadzaju jej organy oblicky ma v sebe vodu je velmi slaba chodi knam sestricka pichat morfin je to hrozne ja uz nevladzamem pozerat sa na nu v akom je stave vycudnuta no hrozne stale ma prosi nedavaj ma do nemocnice ze ak uz nebude rozpravat tak az vtedy doma jekludna vacsinou den prespi a vnemocnici to bolo hrozne nepokojna mrzuta atd tak jo je asi vsetko drzte mi palce amodlite sa prosim ludia ak sito precitate aby moja mamka netrpela a odisla v pokoji dakuje

  3. Juliana 22. októbra 2016

    V minulosti v jednej domácnosti žili aj tri generácie. Ženy boli väčšinou v domácnosti, takže nevesta sa starala o svokru, dcéra o matku, otca… Umieralo sa dôstojne. Keby sa nastavil systém, že by manželom zvýšili plat vtedy, ak sa jeho manželka stará o príbuzného… ale doba je finančne veľmi náročná…

  4. Maria 10. januára 2018

    Môj priateľ má rakovinu poslednom štádiu.Ja som snim 24hod.velmi zle nasam ,môj manžel tak isto zomrel rakovine…priateľovi deti aj rodinu nevedia pochopiť že mne je veľmi ťažške ,nepomáhajú mi …moje rany otvárajú …priateľ už veľmi zle natom ,pomáham ako viem . Bojím strašne keď zaspí .čo mám robiť aby som bola kludna …lebo viem na smrť sa nedá pripraviť !

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: